V Budapešti si v galérii a predajni umeleckých kníh ISBN könyv+galéria pripomenuli 50. výročie okupácie Československa „bratskými“ vojskami (okrem iných maďarským) inštaláciou Andrása Becka Skladové zásoby (maďarský názov: Raktárkészlet), ktorá mala vernisáž 21. augusta 2018. Autor ňou odkazuje na nevšedný osud maďarského vydania románu Milana Kunderu Žart a prostredníctvom neho na smutné desaťročia, keď bola literatúra i kultúra vystavená napospas komunistickej ideológii.
V centre výstavy je vydanie maďarského prekladu Kunderovho románu, ktorého sa prekladateľsky zmocnil Péter Rubin, vydavateľsky sa ho ujalo budapeštianske vydavateľstvo Európa v spolupráci s bratislavským Závodom pre vydávanie maďarskej literatúry fungujúcim v rámci Tatranu. Kniha prešla v prípravnej fáze cez všetky filtre dobových požiadaviek (aj ideologických), no z tlačiarne vyšla v nešťastnom okamihu: v lete 1968. V Maďarsku ju už nedistribuovali, resp. ju stiahli z kníhkupectiev a dali skartovať, podľa všetkého na politický príkaz súvisiaci s maďarskou inváziou do Československa. Pár utajených výtlačkov si medzi sebou podávali mladí intelektuáli, kniha sa stala kultovou. Neskôr, roku 1987 ju vydali v samizdate. No v osude maďarského Žartu (v maď. preklade Tréfa) nastal v roku 1988 skutočne žartovný zvrat. Asi polovicu nákladu pôvodného vydania našli ukrytú v skladových zásobách vydavateľstva. V roku 1988 už viali v Maďarsku iné vetry, knihu iba precenili (z pôvodných 27 na 57 forintov!) a poslali do predajní.
Autor inštalácie András Beck sa s knihou stretol po dvadsiatich rokoch od jej vydania, v čase, keď sa objavila na policiach kníhkupectiev. Odvtedy dôkladne stopoval osudy tejto knihy, skúmal textové zdroje, robil rozhovory s literátmi, redaktormi, ktorí si mohli na kauzu spomínať. Z tohto materiálu zostavil publikáciu Raktárkészlet (Skladové zásoby), ktorá obsahuje prehľad maďarských vydaní Žartu a iných Kunderových diel, vybrané texty z dobových ohlasov, rozhovory. V úvodnom texte píše aj o pôvode vlastnej zaujatosti: „Akoby ma bol strhol vír okamihu trvajúceho dvadsať rokov a ťahal nadol. Čas dejín, ktorý sa snažíme naplniť a členiť vročeniami, spomienkami, dokumentmi, sa zrazu stal hmatateľným. V tom okamihu sa mi v tom kníhkupectve dostalo do blízkosti zmyslov raz škrípanie a hneď zas hladké plynutie pohybu tajných ozubených kolies kultúrnej politiky...“
Maďarské vydanie Kunderovho Žartu sa stalo symbolom bezmocnosti literatúry a kultúry voči kultúrnej politike, symbolom neslobody ducha. Ale stal sa z neho aj výstižný – a žartovný – príklad na anomálie kultúrnej politiky. V prípade prekladov (a obzvlášť pri spoločných vydaniach na základe medzištátnych dohôd) totiž mali byť hľadiská a stanoviská kultúrnej politiky dotknutých krajín „socialistického tábora“ zjednotené. Neplatilo to však na krátke obdobie po auguste 1968, keď sa Maďarsko dostalo do roly agresora a obhajcu „socialistických hodnôt“, kým u nás sa ešte chvíľu (asi do konca 1969) bašty kritického a reformného ducha udržali. Tak sa mohlo stať, že časť nákladu maďarského prekladu Kunderovho románu sa bez problémov dostala k maďarským čitateľom žijúcim na Slovensku a v Česku. Dokonca v Maďarsku zakázanú knihu na stránkach bratislavského maďarského denníka Új Szó v novembri 1969 ešte legálne inzerovali!
András Beck sa podujal zbierať výtlačky originálneho vydania z roku 1968. Zbieral ich v antikvariátoch, od známych, všelikde. Získal ich päťdesiat. Jednotlivé exempláre prinášali so sebou aj vlastné osudy súvisiace s príbehmi ich čitateľov, pôvodných majiteľov. Niektoré z nich odkrývajú vyššie spomínané rozhovory. Príbehy, ktoré sú uzavreté medzi zažltnutými zaprášenými listami. Príbehy čitateľov trpiacich rozmarmi kultúrnej politiky.
A tiež príbeh knihy vystavenej ľubovôli kultúrnej politiky.
- prečítané 1016x
